Rozchádzame sa? Ďakujem ti za všetko.

Autor: Michal Jasik | 27.11.2011 o 3:53 | (upravené 27.11.2011 o 8:40) Karma článku: 13,74 | Prečítané:  5761x

Naoko sa zdá, že je všetko v poriadku. Veď sme spolu už dlhší čas (rozumej tomu intenzívny vzťah). Prečo by sa malo niečo diať? Veď si tak pekne pozerávame filmy, občas si spravíme nejaký výlet mimo mesto, a z času na čas skočíme do centra na čaj, či palacinky. Navonok vyzeráme ako ideálny pár.

Všetkým sme padli do oka tým, ako si rozumieme. Navzájom sa doplňujeme, pôsobíme spokojne. Neustále rozdávame úsmevy a vyžaruje z nás energia. NAVONOK. Toto je nádherný opis nestranného pozorovateľa. Lenže ten netuší, že vo vzťahu sú rôzne prekážky. Predsa nebudeme rozoberať svoje problémy na verejnosti. Určite neprídeme na stretnutie s ďalším párom s tým, že si začneme pred nimi vyčítať, aký mám zlý pocit z toho, že včera bola vonku s kamarátom a prišla domov vysmiata ako nikdy v živote. Alebo, že jej lezie na nervy ako si domýšľam a robím urýchlené závery bez toho, abyže si to dám vysvetliť. Okolitý svet nevidí to, čo majú dvaja medzi sebou a ako to zdolávajú. Vidia už len výsledný obrazec, ktorý je vo svojej podstate krásny. A potom sa čuduj svete, keď z čista-jasna okolie vidí, že ten šťastný párik, ktorý nemal jedinej chybičky sa rozchádza. Každý dobiedza, každý sa vypytuje, nikto to nechápe. A tí dvaja chudáci už ani nemajú chuť každému vysvetľovať, že to ani nemôžu pochopiť, lebo do toho nevidia. A tak okolie špŕta špŕta, až sopka vybuchne. No a samozrejme, že si potom všetci vravia Ona sa musela zblázniť. Veď bol dokonalý. Nemal jedinej chybičky. A ona ho chce teraz pustiť k vode?

No pravda je vždy iná, ale to vedia len dotknuté osoby. Už viac ako pol roka sa totižto len trápila. No chlap, samozrejme, klapky na očiach, zátky v ušiach. Veď doteraz mi nič nepovedala, zrejme je všetko v poriadku. A tu hľa rána ako z dela. Chcem PAUZU. On nechápe, čumí, ale namiesto toho aby hľadal chybu v sebe, premýšľa opäť nad hlúposťami, domýšľa si, rovnako ako to robil doteraz. Až neskôr, po zrelom zvážení a vychladnutí horúcej hlavy a po prebdenej noci mu dochádza, že ju stráca.

Až vtedy si začína uvedomovať, ako sa vlastne v poslednej dobe správal. Že stačilo namiesto krivého pohľadu nahodiť úsmev, že jednoduchou otázkou, či sa niečo nedeje a následným rozhovorom mohol zistiť čo ju trápi, že tým ako neustále podozrieval a žiadal vysvetlenie v nej vlastne vytvoril bariéru, vďaka ktorej už vlastne ani nemala chuť s ním ešte niečo rozoberať, respektíve si to nechávala pre seba. Chyba síce nezostáva len na strane jednej. Veď dobre vy ženy viete, že nám chlapom to slabšie páli a 90% z nás má problém s odhaľovaním toho, že niečo nie je v poriadku, pokiaľ nám to nepoviete na rovinu. A možno teda stačilo prísť so slovami, zlatko začínam mať z nášho vzťahu blbý pocit a musíme sa vážne porozprávať kým nebude neskoro.

Ale na niečo také musíme aj osobnostne dorásť. A tiež si uvedomiť, že vzťah nie je beh na krátke trate typu, tak toto si odbehnem a bude to ok (rozumej: Získal som ťa, dobyl som ťa, teraz je už všetko v suchu). Vzťah je o vzájomnom porozumení, o schopnosti dvoch ľudí porozprávať sa o čomkoľvek a hlavne kedykoľvek. O schopnosti povzniesť sa nad kritikou a uvedomiť si svoje chyby. Nepozerať ako teľa na slamu, ale naopak flexibilne reagovať a snažiť sa vyriešiť situáciu ešte v zárodku. Nevyhadzovať na oči to, čo bolo alebo čo som niekde počul, ale venovať sa danému problému a neodbočovať od témy. Nie je to ani zďaleka jednoduché a v žiadnom prípade ľahké. Bohužiaľ, veľkému počtu z nás sa oči otvoria až vtedy, keď je neskoro. Keď sa už nedá nič zachrániť. Ale to neznamená, že si z toho nemáme vziať ponaučenie.

Možno sme prehrali a pohoreli na plnej čiare, a je nad slnko jasné, že tento vzťah sa končí, ale práve táto ťažká životná situácia nám má pomôcť stať sa lepším človekom. A aj keď to už nebudeme môcť aplikovať v existujúcom vzťahu spravme všetko preto, aby v tom budúcom sme eliminovali čo najviac chýb, ktoré sme urobili. Netreba skladať hlavu a začať smútiť nad tým, že tá, či ten ktorého ste milovali navždy odchádza. Zažili ste predsa toľko krásnych chvíľ, že tie hravo zaslepia tie negatívne. A tie Vám nikdy nikto nevezme.

Rozlúčte sa dôstojne, s úsmevom na tvári. Poprajte si lepších partnerov ako ste boli vy a vykročte dopredu tou správnou nohou, pretože bude len lepšie. Toto nie je strata. Vy ste tým získali. Spoznali ste skvelú osobu, naučili sa niečo nové o živote, a máte možnosť stať sa lepším človekom. Tak úsmev na pery, a ak sa Vás niekto spýta ako sa máte, tak odpovedzte výborne. Priateľa to poteší, a nepriateľa poriadne naštve ;)

 

P.S.: Dva roky možno nie sú veľa, no ja som za ten čas zažil toľko krásnych chvíľ, že nepripadá do úvahy, aby som na tento vzťah spomínal v zlom. Ďakujem ti. ;)

P.S. 2: Chlapi vstúpte si do svedomia. Lebo ak Vám na vašej partnerke naozaj záleží, stojí zato povzniesť sa nad svoje chyby a prijať akúkoľvek kritiku. Ja som svoju šancu premrhal, ale vy to môžete napraviť.

P.S. 3: Idem spať, nech ráno môžem povedať, že vstávam do novej etapy života :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?